Takže, priame pokračovanie mojej úplnej prvotiny :)
***
Nasledujúce ráno už Ackley čakal Chrisa
v laboratóriu. Síce bol ešte stále veľmi bledý, ale tváril sa spokojne.
„Vy ste tomu teda dali,“ zabával sa
Chris na svojom priateľovi.
„Pokazené jedlo. Dnes ráno som šiel
okolo stánku s Burritos a skoro ma zase naplo.“ Zavrtel hlavou
odháňajúc myšlienku na jedlo. „Ale stálo to zato. Získal som telefónne číslo od
jednej veľmi sexi slečny.“
„A je skutočné?“ Podpichol Chris.
„Samozrejme že je. Nerob si zo mňa
srandu. Mali tam nejakú oslavu, narodeniny alebo čo. Bola ich tam celá tlupa.
Keby si šiel s nami, určite by sa nejaká ušla aj tebe.“
„Možno. Ale kým si ta ty bavil a zotavoval,
ja som tu tvrdo pracoval. Všetko si nechal na mňa a vieš aký som nesvoj pri
cudzích ľuďoch. Keď si mi napísal, že neprídeš, skoro som odpadol.“
„Čo sa odúvaš, veď si to zvládol. No
nie?!“
„Áno. Sven je našťastie veľmi
profesionálny a v tom čo robí sa naozaj vyzná.“
„Takže Sven?“ povedal Ackley uštipačným hlasom. „Ty si sa evidentne tiež
nenudil.“
Chris sa za túto poznámku nevedomky
začervenal. Ackley si to všimol, ale nechal to tak.
„Hmm. Asi máme veľa práce, však?“
„To veru hej. Včera sa nám podarilo
vypracovať plán podľa ktorého budeme postupovať a máme tri dni na to, aby
sme stihli aspoň polovicu.“
„Téda! To bude práce. Zabijeme tým aj
celý víkend.“ Ackley si zbežne prebehol zoznam. „Ten Sven je teda poriadny
diktátor. To aby sme sa do toho pustili.“
„Skôr tornádo,“ zasmial sa Chris.
Mali plné ruky práce a ani sa nenazdali
a bol koniec dňa. Ackley sa celý čas držal, ale teraz už na ňom bolo vidno, že
ešte nie je úplne v poriadku. Za celý deň zjedol len mäsový vývar a bol bledší
než ráno.
„Už mám toho naozaj dosť,“ povedal
napokon. „Aj zajtra je deň.“ Pobalil si svoje veci a rozlúčil sa s Chrisom.
Chris sa oprel chrbtom o stoličku a
natiahol sa s rukami zdvihnutými nad hlavou. Začal uvažovať, že pôjde aj on
domov, keď si spomenul na svoj posledný zážitok vo svete svojej fantázie. Včera
večer bol tak unavený, že sa k svojej obvyklej zábave vôbec nedostal.
Vlastne, vtedy po nej vôbec netúžil. Bol spokojný sám so sebou a jediné čo
chcel bola sprcha a posteľ. Dnes ho už však únava neodradila. Vyskočil na
nohy a začal kontrolovať všetky komponenty a prístroje. Keď nenašiel nič
neobvyklé, spustil diagnostiku programu. Avšak ani tá neukázala žiadnu poruchu.
„Možno to bolo len únavou. Nedokázal som
sa dostatočne sústrediť.“ Skonštatoval a uvelebil sa na matrac. „Dnes pre
istotu vyskúšam len nejakú oddychovú aktivitu.“
***
Stál na okraji priehrady a rukami sa
vzadu pridržiaval zábradlia. Chladný vietor vejúci od vodnej pláne, ktorá sa
hlboko pod ním rozprestierala, mu rozčechral vlasy. Zhlboka sa nadýchol. Virtuálna realita, či nie, mohol som si
vymyslieť aj príjemnejšiu zábavu ako je BASE jump, pomyslel si. Triasli sa
mu kolená a mrazilo ho, keď si predstavil, že by mal skočiť. Vlastne už ten
samotný pocit, že sa bojí ho vyvádzal z miery. Po tom incidente s klaunom mu
ostala modrina na ramene. Také následky predsa nemajú ostať. Technicky bolo
všetko v úplnom poriadku. Ale predsa, čo ak. Čo ak sa padák neotvorí? Čo sa
stane potom? Nie! Zatriasol hlavou.
Veď je to predsa smiešne. Zažil už väčšie extrémy a vždy si to užíval. Upevnil
svoj stisk na zábradlí a skrčil sa k odrazu.
„Stoj!“ Zvolal niekto za Crisovým
chrbtom. Opatrne sa otočil, aby zistil, komu ten hlas patrí.
„Sven?! Kde sa tu berieš?“ S údivom
sa na neho pozrel.
„Doniesol som ti toto.“ Načiahol
ruku u Chrisovi.
„Dáždnik?“
„Nemôžeš predsa skočiť bez padáka.“
„Ale veď ja mám...“ ohradil sa
Chris, vzápätí si však uvedomil, že padák, aj s celým postrojom, ktorý mal ešte
pred chvíľou pripevnený k telu bol preč.
„Poď skočíme spolu.“ Sven už liezol
k nemu cez zábradlie.
„Ale bez padáka?“
„Neboj sa, veď aj ja mám svoj dáždnik.“
Vyceril na neho zuby, schmatol ho za ruku a než by stačil Chris protestovať,
leteli dolu hlavou voľným pádom.
Obaja kričali z plných úst. Bol to
úžasný oslobodzujúci pocit. Chris sa otočil, aby videl na Svena. Ten na neho
zažmurkal a pustil mu ruku.
„Otvor ten dáždnik.“ Prikázal mu Sven.
Chris sa pretočil nohami nadol a
zdvihol ruky nad seba, aby splnil rozkaz. Akonáhle sa však dáždnik otvoril,
jeho tenká konštrukcia tlak vzduchu nevydržala, prevrátila sa naruby a látka sa
vytrhla zo švov. Chrisom v prvom momente trochu trhlo, ale hneď pokračoval vo
voľnom páde.
„Hups.“ poznamenal Sven ironicky.
Padal teraz asi dva metre od Chrisa.
„Hups?! Sme v riti!“ Vyštekol Chris,
snažiac sa spracovať situáciu, do ktorej sa práve dostal.
„Ešteže mám zo sebou padák. Inak by
to asi nedopadlo dobre.“ Povedal Sven pobavene. „Natiahni ku mne ruku, aby som
ťa mohol zachytiť“
Chris tak spravil a keď si ho Sven k
sebe pritiahol, zavesil sa okolo neho tak silno, ako len vedel. Sven potiahol povrazom
na odistenie padáka a tak prudko nimi trhlo, že sa Chris takmer neudržal.
Predtým, než by sa bol však pustil, Sven spevnil stisk v objatí. Prudký pád sa
zmenil na pomalé pohojdávanie sa. Chvíľu ešte padali kým s veľkým čľupnutím
pristáli vo vode. Chris sa ponoril a keď sa opäť dostal na hladinu, Sven sa na
plné ústa rehotal.
„Páni! Toto si musíme niekedy
zopakovať.“
„No to určite,“ zamrmal si popod nos
sťahujúc si okuliare z hlavy.
Po
tom, ako si Chris dal dole aj rukavicu, natiahol sa na matraci. Aspoň som neskončil mokrý, pomyslel si.
Jeho podvedomie sa s ním evidentne zahráva. Zavrel oči a uvažoval nad možnými
príčinami. Únava? Stres? Možno má jeho mozog jednoducho určitý limit a ten
akurát dosiahol. Alebo možno... Jeho myseľ však už zablúdila do ríše snov.
***
Práca išla Chrisovi s Ackleym na
druhý deň ako po masle a vyškrtané body na zozname sa množili. Potom sa však
dostali k jednému problému, ktorého riešenie sa pretiahlo až do neskorej noci.
Na konci tretieho dňa boli obaja úplne vyšťavený a nedostatok spánku sa
podpísal na ich tvárach v podobe tmavých kruhov pod očami.
„Koniec! Ja už viac nemôžem.“
Sťažoval sa Ackley. „Prečo je len práca vedca taká náročná? Nízky plat a žiaden
súkromný život. Prečo som sa ja na toto vôbec dal.“
Chris bol zvyknutý na jeho
sťažovanie sa a taktiež vedel, ako Ackley svoju prácu miluje. V tom na tom boli
rovnako. Ich súčasné zamestnanie bolo ich snom už od výšky, na ktorej sa spoznali.
„Dokončili sme toho viac než som
predpokladal. Myslím, že je najvyšší čas pobrať sa domov vyspať.“
O deviatej ráno ich čakalo
stretnutie s novým šéfom. Obaja sedeli na pohovke, keď sa Sven objavil usmiaty
ako obvykle.
„Dobré ráno, páni.“ Pozdravil sa a
na privítanie si s nimi potriasol rukou.
Chrisovým
telom prebehlo pri stisku zvláštne zachvenie. Spomenul si na nepodarený BASE
jump a začervenal sa. Rýchlo sklonil hlavu skrývajúc svoje rozpaky. Sven si ho
premeral pohľadom a zase sa usmial.
„Tak páni. Ako ste pokročili?“
Prešiel k nástenke, zložil z nej vyvesený zoznam a preštudoval ho. „Hmm, vyzerá
to celkom sľubne. Na kedy predpokladáte, že by ste to mohli dokončiť?“
„Do konca týždňa. Pravdepodobne.“
Ozval sa Ackley.
„Výborne. Pribežne sa na vás prídem
pozrieť a možno aj prehrať pár tisíc v Blackjack-u.“ Spokojne sa pobral ku
dverám. „Aby som nezabudol. Dámy z našej sekcie mi na piatok pripravujú
uvítaciu oslavu. Účasť je povinná.“ Prísne sa pozrel na Chrisa a zmizol.
***
Dva dni prešli ako nič a Chris sa
rozhodol, že sa odmení chvíľkou pre seba. Taktiež si chcel otestovať svoje
teórie ohľadom vzniknutej poruchy. Tentoraz bol vyslaný ako tajný agent, aby
zabránil teroristickej organizácii pašovaniu zbraní. Jeho kontakt ho však
podrazil a prebral sa celý premrznutý a oblečený len v spodkoch, ako sedí na
temnom vlhkom mieste. Ruky a nohy mal o seba zviazané. Z diaľky bolo počuť tupé
kvapkanie vody a vzduch bol presýtený soľou.
Jaskyňa?
Pomyslel si a snažil sa hmatom preskúmať možnosti uvoľnenia povrazu. Už, už sa
chcel odpojiť, keď zbadal odraz svetla na vzdialenej stene. Keďže bol zvedavý,
kto to môže byť, počkal kým sa svetlo úplne priblíži. Vysoká postava zastokla
fakľu do praskliny na stene jaskyne a vynorila sa z tieňa.
„Prečo zase ty?“ Stál nad ním Sven.
„Tá zem je studená. Musí ti byť
zima.“ Vytiahol z púzdra lovecký nôž, kľakol si a začal rozrezávať povrazy.
„Prečo? Prečo ty?“ Nechápavo krútil
Chris hlavou. Prečo on?
„Niekto predsa musel prísť, aby ťa
zachránil.“
„Ale pred čím?“
Sven na to neodpovedal. Odložil nôž
a stiahol si bundu, aby ju prehodil Chrisovi cez ramená.
„Ja sa dokážem o seba postarať aj
sám.“
„Vážne?“ Tentoraz sa však
neusmieval. Dokonca sa Chrisovi zazdalo, že na chvíľu postrehol výraz smútku.
„Poď, vyvediem ťa odtiaľto.“
Sven mu ponúkol ruku a on ju s
pokorou prijal. Počas cesty k východu jaskyne už spolu neprehovorili.
Chris sa po tomto zážitku cítil
veľmi nesvoj. K dobrej nálade mu nepomohlo ani to, že Svena stretával všade,
kde sa len pohol. Či už na chodbe, keď šiel kúpiť Ackleymu kávu do automatu,
alebo pri obede, keď si k nemu Sven prisadol a snažil sa o nezáväzný rozhovor.
Chris ho vlastne počúval rád a zvláštnym spôsobom mu jeho prítomnosť aj
vyhovovala, ale nevedel sa zbaviť skľučujúceho pocitu, ktorý mu spôsoboval
každý jeho pohľad. Cítil sa, ako by to Sven vedel, ako by sa mu chcel svojím
záujmom o neho pomstiť.
„Netvár sa tak pochmúrne,“ usmial sa
na neho. „Veď vám ide robota ide od ruky. Vieš čo? Včera som videl skvelú
komédiu. Zajtra ti ju prinesiem. Odreaguješ sa a hneď sa ti zlepší nálada.“
Svena stretol dokonca aj pri
novinovom stánku, ktorý stojí pri dome v ktorom býva. Vysvitlo, že ho firma
ubytovala o tri poschodia vyššie. Odprevadil Chrisa ku vchodovým dverám bytu a
po pol hodine sa zase objavil aj s DVD-čkom v ruke.
„Priniesol som ti ten spomínaný
film.“
„Ďakujem. Umm... Pozval by som ťa
dnu, ale mám tu neporiadok a ani neviem či by to bolo vhodné. Si predsa môj
šéf.“
„Chápem. To je v poriadku, aj tak si
musím ísť ešte povybavovať nejaké záležitosti.“ Rozlúčil sa a prešiel k výťahu.
Než Chris zavrel za sebou vchodové dvere, stihol však ešte dodať: „Uvidíme sa
pozajtra. Nezabudni.“
„Ach áno, tá oslava. Dobre. Dobrú
noc.“
***
„Mám novinku!“ Vrútil sa Ackley po
obede nasledujúceho dňa do laboratória. „O Svenovi sa šepká, že je gej. Toshi
ho vraj videl vchádzať do gej baru.“
„To ešte nič neznamená.“ Namietol
prekvapený Chris vykúkajúc spoza jednej z niekoľkých mašiniek v miestnosti.
„Vraj bol zavesený do iného chlapa.“
„To je hlúposť, veď tak nevyzerá.“
„A Toshi tak vyzerá?“
„Čože? On je gej?“
„Ty o tom nevieš? Veď to vie
každý!“ Ackley postrapatil Chrisovi vlasy a pobavene dodal: „Niekedy naozaj
nechápem, ako si dokázal prežiť až do teraz.“
„Mňa takéto klebety nezaujímajú.“
Vymanil sa z pod Ackleyho ruky a pokračoval v špáraní sa medzi káblikmi.
Sven
a gej? Pocítil tak nepríjemnú stiesnenosť v hrudníku, že sa musel natiahnuť,
aby umožnil prístup väčšiemu objemu vzduchu do pľúc.
„Ak je to pravda, zajtrajšia oslava
bude veľmi zaujímavá. Už teraz vidím, ako ho budú Sonya s Dee vyspovedávať. Nepustia
ho, kým z neho nevyžmýkajú všetky informácie.“ Ackley uzavrel diskusiu sediac
už pri počítači a pokračujúc v rozrobenom.
Dlhý zoznam, ktorý mali stále vyvesený na
nástenke bol takmer dokončený. Zostalo dotiahnuť len niekoľko drobností, preto
sa dohodli, že to môže počkať aj do druhého dňa. Navyše, Ackley sa ponáhľal,
lebo mal rande so slečnou z baru. Chris, teraz už sám, nervózne pochodoval od
jedného konca miestnosti k druhému. Celé dni sa snažil ignorovať svoju
frustráciu a sústrediť sa na prácu. Pripojiť
sa? Nepripojiť sa? Hlavou mu behalo tisíc myšlienok a otázok, no nevedel sa
sústrediť ani na jednu. Pred čím by ma
mal Sven zachrániť? Čo mu tým chce jeho podvedomie povedať? Opäť ho
prepadla úzkosť. Sven a gej?
„Gej...“ Vyhŕkol so seba na hlas.
Srdce mu prudko bilo.
Bola len jediná možnosť, ako dostať
odpovede. Vzal okuliare a rukavicu, sadol si na pohovku a snažil sa vyčistiť si
myseľ, ako sa len dalo.
***
Chris sa ocitol na lúke. Bol teplý
slnečný deň a vôňa čerstvo pokosenej trávy mu príjemne šteklila nos. Na chvíľu
zavrel oči a nechal svoje menej používané vnemy precítiť prostredie. Začul, ako
sa niekto snaží vypískať jednoduchú melódiu. Otvoril oči, aby našiel majiteľa
hlasu a uvidel ho ležiaceho asi tridsať metrov pred ním. Postava sedela otočená
chrbtom k nemu a zlaté vlasy stiahnuté do malého copu jej na slnku žiarili.
„Sven,“ zašeptal Chris a vykročil k
nemu.
„Prišiel si si pre odpovede?“ Spýtal
sa Sven, hľadiac stále pred seba.
„Áno.“ Chris si sadol po jeho ľavici
do trávy.
„Nie. Prišiel si sa len uistiť, že
sa mýliš.“
„A v čom?“
Sven mu chytil pravú ruku a do dlane
mu vložil morskú lastúru. Bola nádherná. Tyrkysovo modrá perleť prechádzala na
konci ostňov do hnedej a špirálovité zakrútenie zvýrazňovali tenulinké nitky
pieskovej farby.
„Počúvaj.“ Sven sa na neho konečne
pozrel a Chris si uvedomil, že sú jeho oči rovnako modro sfarbené ako klenot,
ktorý držal v ruke. Priložil si lastúru k uchu.
„Nič nepočujem,“ povzdychol si
sklamane. „Len šumenie a... A tlkot svojho srdca.“
„Bije silno však?“
„Áno. Vlastne...“ Chris si uvedomil,
že ho ešte nikdy tak výrazne nevnímal. Bilo ako o život. Toto odhalenie
spôsobilo, že mu líca zahoreli červeňou.
„Musím ťa sklamať, ale nemýliš sa.“ Sven
opäť vzal jeho ruku do svojej, otočil ju lastúrou dole a vtisol mu malý bozk na
hánky.
Chris potom ešte dlho ležal na
pohovke, kým sa mu srdce upokojilo a prestala sa mu krútiť hlava. Snažil sa pri
tom prísť na to, ako a kedy sa to stalo. Kedy sa do Svena zamiloval. Zamiloval. Pri tom slove sa mu však zase
srdce rozbúchalo. Ako sa mu dokáže zajtra pozrieť do tváre, to netušil.
***
Celý piatok však našťastie Svena
nikde nebolo a Chris z laboratória pri istotu nevychádzal. Aj tak ho stálo dosť
síl, sústrediť sa na dokončenie zoznamu. Ďalšie pozitívum bolo, že výsledky sa
budú prezentovať až pondelok. Jedinú starosť mu robila nepovinne povinná
večerná oslava.
Na konci dňa, po tom, ako sa Ackley
pobral domov prezliecť, bol už pevne rozhodnutý o svojej neúčasti. Mrzelo ho
síce, že Svena sklame, ale zatiaľ ešte nebol pripravený čeliť daným okolnostiam.
Domov sa mu však ísť tiež nechcelo. Chvíľu si čítal časopis, potom sa rozhodol,
že je najvyšší čas si urobiť poriadok na stole. Ani to ho však neuspokojilo a
po chvíli prestalo baviť. Spomenul si, že tu má so sebou DVD-čko s filmom od
Svena. Chcel mu ho vrátiť, aj keď ho ešte nemal čas si pozrieť. Teraz však čas
mal. Vsunul teda disk do prehrávača, otočil jeden z monitorov k pohovke a
vyhrabal spod harabúrd na stole dva balíčky gumených cukríkov. Z matraca vzal
vankúš a deku a pohodlne sa usalašil na pohovke.
„... is. Zobuď sa. Chris.“ ozýval sa
známy hlas. Chrisovi chvíľu trvalo, kým sa natoľko prebral, aby si uvedomil,
komu patrí.
„Sven? Č-čo tu robíš?!“ Vyskočil na
nohy a rýchlo začal skladať deku zakrývajúc svoje rozpaky.
„Neprišiel si na oslavu. Tak som
dúfal, že ťa tu nájdem.“ Odpovedal jemným hlasom, keď videl, ako sa rozrušil.
„Prepáč. Zaspal som.“ To bola jediná
viac-menej pravdivá výhovorka, aká ho v tom momente napadla.
„Nemôžeš tu len takto spávať. Zničíš
si tým zdravie.“
„Ja... Umm... Áno... Umm... Prečo ma
vlastne hľadáš?“ Jeho srdce už bolo zase na pretekoch.
„Chcel som sa porozprávať.“
„O čom?“
„Ja neviem. Vlastne o čomkoľvek.“ Uhol
pohľadom a hlasno sa zasmial. „Myslím, že sa už aj k tebe dostala informácia,
ktorá ma dnes stála hodinu môjho života v zovretí dvoch šialených žien.“
Povedal s vážnym tónom v hlase.
Chrisovi prebehol mráz po chrbte a
vzápätí zacítil rumenec na tvári. Rýchlo sklonil hlavu a prešiel pár krokov
dozadu vzdialiac sa od Svena.
„T-to že si gej?“
„Áno.“
„A-a je to pravda?“ Uvedomil si, že
sa vlastne bojí odpovede.
Sven chvíľu váhal a potom odpovedal:
„Áno, je.“
„Umm...“ Chris nedokázal, nevedel,
čo na to odpovedať.
„Ja... Pochopím, keď odmietneš a
vlastne by som to ani nemal robiť, veď som tvoj nadriadený, ale...“ Zase na
chvíľu zaváhal. „Chcem, aby si vedel, že to myslím úplne vážne a čestne. Prosím,
šiel by si so mnou zajtra na večeru?“
„Myslíš, ako na rande?“ Chris sa
odhodlal a pozrel sa mu do tváre.
„Áno, myslím.“ Sven sa na neho opäť
usmial.
Chris mu úsmev opätoval a s
prekvapivou ľahkosťou povedal: „Tak pôjdem veľmi rád.“ Prešiel pár krokov k
Svenovi a obdaril ho jemným bozkom na pery.
-END-
Óch, to bolo zlaté :) Škoda, že je koniec. Pobavilo ma ako sa Chris vykašlal na oslavu :D Tiež neznášam v práci posedenia ale nikdy som sa neodvážila neprísť :) ale ja nemám šéfa Svena :D
OdpovedaťOdstrániťĎakujem :) Ono to v podstate nie je úplný koniec. Na uzavretie len toľko, že by sa mu ten jeho celý virtuálny život úplne zrútil, lebo by ho už nedokázal ovládať. Ale, už by ho ani nepotreboval ;)
OdstrániťS tými posedeniami plne súhlasím. Ja som sa im zatiaľ našťastie vždy nejako vyhla, ale je pravda, že som v robote len kratulinko, takže nebolo veľa príležitostí :D
a ak nie je koniec, to znamená, že o nich ešte napíšeš?
OdstrániťAko nejaké dlhé pokračovanie asi už nie. On ten príbeh je takto uzavretý, aj keď nie úplne dokončený. Ale možno nejaké len také BTW extra o tom ich prvom rande bude, alebo skôr o tom ako sa naň pripravoval :D Rozpísané to už mám dlho, ale neviem, či sa k tomu ešte vrátim.
OdstrániťPekne, mas talent......
OdpovedaťOdstrániťHihi... skôr len príliš bujnú fantáziu :D Ďakujem za prečítanie a ohlas :)
Odstrániť